Kostol Sedembolestnej Panny Márie Martin-Sever

Horčičné zrnko

"Keď ho sejú do zeme, je najmenšie zo všetkých semien na zemi,
ale keď sa zaseje, vzíde, prerastie všetky byliny a vyháňa veľké konáre,
takže v jeho tôni môžu hniezdiť nebeské vtáky." (Mk4,31-32)

 

Späť na hlavnú stránku

 

NETRADIČNÉ MYŠLIENKY K ADVENTU

            Mnohí cítime, že by sme mali prežívať advent intenzívnejšie a duchovnejšie. Nielen ako obdobie, kedy vianočné sviatky sú predo dvermi. Advent je obdobie, kedy nás Pán uvádza do prítomnosti. Pán prichádza, klope na dvere, chce vstúpiť. 
            O význame prežívania adventu hovorí trochu netradične aj Karel Satoria, kňaz, ktorý niekoľko rokov strávil v karmelitánskom kláštore: „Mníšska spiritualita je charakteristická odmietnutím každého „až“. Mních sa musí spriateliť s monotónnosťou. Znie to možno čudne, ale práve táto schopnosť mu prináša bohatstvo života. Musí sa naučiť odbúrať všetky „až“ a žiť „teraz“. Zvlášť prvé generácie mníchov to vedeli – ich život bol navonok monotónny, ale dokázali vychutnávať si každú chvíľu života. A to by sme sa mali učiť v advente.
            V manželstve a v rodine sa žije monotónnosť inak ako medzi mníchmi v kláštore. Ale je jej tam tiež dosť a je potrebné ju zvládnuť. Advent je aj nádherné liturgické obdobie, ktoré dostávame od Boha ako čas, s ktorým máme čosi urobiť. Kedy môžeme dať vzniknúť niečomu novému a krásnemu. V tom je naša šanca, a niekedy tragédia. Máloktoré liturgické obdobie v roku má takú tendenciu „ľahko prebehnúť človeku pomedzi prsty“.
            Niekedy si myslím, že by nám pri príprave na advent pomohlo čosi z vojny. Tam sa zapískalo a dozorca zareval: „Príprava na raňajky!“ O chvíľu bolo možné opäť počuť rovnaký rev: „Nástup na raňajky!“ A o chvíľu do tretice: „Odchod na raňajky!“ A až potom sa vyrazilo. Aj nám by možno počas adventu pomohol taký uvrieskaný dozorca. Aby sme v našej tak uponáhľanej a hlučnej dobe advent neprepočuli.
            Pre tých, ktorí sa cítia byť už unavení každoročne sa opakujúcimi adventnými biblickými textami, chcem povedať: Texty sú možno rovnaké, ale my sme o rok iní. Preto vziať do rúk Bibliu nemusí zákonite znamenať stratu vzácneho času. V stíšení človek dokáže žasnúť aj nad slovami toľko ráz počutými a čítanými. Tu je namieste parafrázovať starého múdreho Herakleita: „Nevstúpiš dvakrát do toho istého adventu.“
            Určite je stratou nič od adventu neočakávať.

                                                                                     (zdroj: www.vira.cz, 26.11.2015)